Za internátom rástol počas nášho pobytu nový komplex budov s bytmi, ako nám bolo povedané, pre mladých ľudí či mladé rodinky, ktoré ešte nemajú peniaze na svoj vlastný byt. V lete boli postavené len základy,no kým sme v januári odchádzali, už dve z nich boli obývané. Stavalo sa postupne, takže z jedného kraja sa začalo, tá budova bola vždy o krok popredu v stavbe ako jej susedka, a tá bola na tom ale stále lepsšie ako ďalšia. Čo nás na tom zaujalo bolo, že po dostavaní prvej budovy sa riešila aj úprava okolia a zelene, vytvorilo sa umeleé jazierko s fontánou uprostred, nasadila sa trávička, kríčky, a to pritom ešte stále ďalšie budovy tohto komplexu neboli dostavané. Prostredie medzi budovami je veľmi pokojné, domáci majú stále pocit, že sú doma, na svojom. Majú tam predzáhradky, sedenie, svoje súkromie.
Po Vianociach sme sa tam šli opäť pozrieť, a prekvapilo nás rýchle dostavanie ďalších budov a tiež vytvorenie ihriska za poslednou budovou spolu s
posilňovňou v prírode. S týmto sme sa nestretli v Dánsku prvýkrát. Jedna takáto posilňovňa stojí už dlhšiu dobu pri internátoch bližšie k centru mesta.
Mnoho ľudí sa tu zvykne venovať joggingu, a veľmi radi do svojich bežeckých trás vsúvajú návštevu týchto posilňovní. Samozrejme, tieto miesta sú zadarmo,
a môžu byť využívané kýmkoľvek a kedykoľvek. Je to na rovnakej báze ako detské ihriská u nás.
Ako sa o Dánoch vie,na závesy si nepotrpia, mnohým je vidno dovnútra ako do výkladu. Po nasťahovaní rodín do tohto komplexu sme teda mali možnosť
nahliadnuť dovnútra na život ľudí v týchto bytíkoch. Prechádzali sme tadiaľ približne okolo osemnástej hodiny a tak mnohí domáci sa práve pohybovali viac v
priestoroch kuchyne a pripravovali si hlavné jedlo dňa. Ich kuchynka bola situovaná pozdĺžne s chodbičkou a vyústila do väčšej časti bytu,kde bola obývačka.
Tiež sme si všimli, že byty majú okná na obe strany.
Z jednej strany sa do bytov vchádza, na tej strane bytu sa nachádzajú sociálne zariadenia a spálňa, potom sa chodbou vedľa spálne prechádza do druhej časti bytu,
kde je pozdĺžna kuchynská linka a pri veľkých presklených terasových dverách jedálenský stôl. Zvyšný priestor, teda od uličky do časti bytu, kde skončili
priestory spálne sa rozprestiera obývačka. Jendá sa o veľmi pekne riešené dvojizbové byty.
Na záver pridám trochu mojich skromných výpočtov. U nás na internáte sme zdieľali kuchyňu s ďalšími 15 obyvateľmi, z ktorých prevažná väčšina boli domáci študenti, teda Dáni. Samozrejme, veci okolo toho, ako sa im žije nás zaujímali a tak sme zisťovali a pýtali sa. Dostali sme informáciu, že vyštudovaný inžinier sa zamestná v Dánsku s nástupným platom od 30 000 DKK vyššie. Ak odpočítam odvody štátu, ktoré tvoria 50%, výde mi, že na ruku dostanú 15 000 DKK. Ohľadom nových bytov sme sa tiež pýtali u nás v kuchynke. Domáci dáni z tohto projektu neboli až takí nadšení ako my, vraveli, že bývanie tam je dosť drahé, že za jeden byt sa platí tak 4000 až 5000 DKK mesačne. Čiže ak si to spojím s platom, ktorý dostane čerstvý inžinier, tak mi výjde, že za ubytovanie v tomto komplexe (novostavbe) dá tretinu zo svojho čistého mesačného platu. Podobné porovnanie čistého platu inžiniera na Slovensku s prenájmovou cenou 2-izbového bytu nechám na každom z vás...
A na koniec pridávam pohľad na areál prostredníctvom hľadáčika kamery.
Ak sa čudujete, prečo sú tie budovy také nízke, v Dánsku, alebo aspoň v Odense, sa vysoké ani veľmi nestavajú. Všade navôkol sa nechá priestor na zeleň, nasadí
sa malý lesík vďaka čomu obyvatľia takého komplexu získajú svoje súkromie. Viackrát na potulkách po Odense sa mi stalo, že už som mala pocit, že som za hranicami
mesta niekde na lesných cyklochodníčkoch, keď v tom som si všimla malú uličku a za 10 metrami lesného porastu stálo niekoľko budov: 3-4 poschodových. Panovalo tam
ticho a cítiť bolo súkromie domácich, kde pred budovou mali rozložené sedenie, či zaparkovaný nezamknutý detský bicyklík alebo postavenú okrasnú vázu s kvetmi.
