"Najjednoduchším spôsobom, ako pochopiť vyšším dimenziám, je obrátiť sa
k dimenziám nižším. Prvým autorom, ktorý sa o to pokúsil v románovej forme, bol v roku 1884 Edwin A. Abbot v satire Flatland (Rovina), zobrazujúci zvláštne zvyky ľudí, žijúcich len v dvoch rozmeroch.
Predstavme si, že sa Rovina rozkladá na povrchu stolnej dosky. Príbehy jej obyvateľovej - geometrických obrazcov - nám rozpráva sebavedomý pán štvorec.
Na Rovine panuje triedne rozvrstvenie. Robotníci a vojaci sú trojuholníky, inteligencia a stredná vrstva, ku ktorej patrí aj rozprávač, sú štvorce, šľachtu tvoria päťuholníky, šesťuholníky a vyššie mnohouholníky. Čím viacej strán kto má,
tým je vyššie jeho sociálne postavenie.
Pán Štvorec žije vďaka svojmu dobrému sociálnemu postaveniu spokojne v tejto usporiadanej spoločnosti. Až raz jeho životné
istoty naruší divná bytosť - návštevník z Priestora, trojrozmerného sveta - a začne ho zoznamovať s divmi ďalšieho rozmeru.
Keď sa ľudia z Priestora pozerajú na obyvateľov Roviny, vidia do vnútra ich tiel, môžu si obzerať ich vnútorné orgány. To
napríklad znamená, že na Roviňanoch môžu vykonávať chirurgické operácie a vôbec nepoškodiť ich kožu.
A čo pozorujú dvojrozmerní Roviňania, keď do ich sveta vstúpi trojrozmerná bytosť? Keď tajomný lord Guľa z Priestoru
vstupuje do roviny, pán štvorec pozoruje len kruh o narastajúcom polomere, ktorý sa pohybuje jeho svetom. Nedokáže si lorda
Guľu predstaviť v jeho celej veľkosti, vidí vždy len určitý rez jeho telom.
Lord Guľa pozve pána Štvorca na návštevu Priestoru. Pán Štvorec sa odlúpne z rodnej Roviny a po trýznivej ceste sa ocitne v
zakázanom tretiom rozmere. Ale aj tam jeho oči stále vidia len dvojrozmerné rezy trojrozmerného priestoru. Keď stretne Kváder, vidí
ho raz ako štvorec, raz ako obdĺžnik a niekedy aj ako trojuholník.
Po návrate sa pán Štvorec, hlboko zasiahnutý zážitkami z Priestoru, rozhodne porozprávať svojim spoluobčanom o zvláštnej ceste.
Jeho rozprávanie však úrady považujú za poburujúce, ktoré sa snaží rozvrátiť rád spoločnosti Roviny. Je preto uveznený a predvedený pred
Veľkú radu, zloženú z mnohouhoľníkov a kruhov. Márne sa jej však snaží objasniť, čo je to trojrozmerná guľa, kváder a ostatné zvláštnosti
Priestoru.
Nakoniec je odsúdený k doživotnému väzeniu (vo vnútri zavretej krivky okolo neho) a dožíva svoj život ako mučeník. Samozrejme by
sa oslobodil, keby vyskočil do tretej dimenzie, to je ale nad jeho možnosti.
Tak ako trojrozmený ľudia by to mohli robiť s Roviňanmi, štvorrozmerné bytosti by videli do našich útrob a mohli by na nás vykonávať chirurgické zákroky bez porušenia kože. Možnosť dostať sa do vnútra telies bez porušenia ich povrchov sa nám zdá absurdná len preto, že naše myslenie je pri chápaní viacej rozmerov obmedzené podobne ako myslenie polygónov vo Veľkej rade.
Keby sa viacrozmerné bytosti dostali do našich domovov,pozorovali by sme okolo nás len "trojrozmerné rezy" ich tiel.
A konečne, keby viacrozmerná bytosť vytiahla niekoho z väzenia a umiestnila ho niekam inam, zdálo by sa nám, že dotyčný záhadne z väzenia
zmizol a na inom mieste sa zas objavil - bolo by to ako kúzlo. Obľúbenou rekvizitou sci-fi je "teleportia", ktorá umožňuje ľuďom sa v okamihu
premiestniť na obrovské vzdialenosti. Dômyselnou metódou teleportie by bolo odskočiť si do inej dimenzie a opäť sa objaviť niekde inde.
Naša myseľ je schopná predstaviť si objekty v troch rozmeroch, viacrozmerné objekty si úplne predstaviť nevie. Dokážeme s viacrozmernými objektami
pracovať len pomocou abstrektnej matematiky.
Trojrozmerná kocka by bola pre Roviňanov niečím nepochopiteľným, ale sú tu dva spôsoby, ako by sme im mohli predstavu kocky priblížiť. Prvým spôsobom
je rozvinúť plášť kocky a získať šesť štvorcov usporiadaných napríklad do tvaru kríža. Ľahko si predstavíme, ako z takéhoto rovinného obrazcu vytvoriť späť
kocku. Pre roviňanov je to však nemožné. Podobne by nám mohli viacrozmerné bytosti priblížiť podobu "nadkocky" jej rozvinutím do troch dimenzií.
Vzniklo by teleso zložené z trojrozmerných kociek - nazývané tesseract
Predstavu kocky môžme ale priblížiť aj inak. Ak je kocka tvorená iba tyčkami jej hrán, môžme kocku osvetliť tak, aby jej tieň dopadol na
dvojrozmernú rovinu. Tieň by vyzeral ako štvorec vo štvorci. Pri pootočení kocky sa jej tieň bude meniť spôsobom pre Roviňanov nepochopiteľným.
Podobne pri vhodnom osvetlení by sa tieňová projekcia nadkocky do trojrozmerného priestoru javila ako kocka v kocke. Ak sa potom nadkocka otáča,
vnútorná kocka sa oproti vonkajšej pohybuje spôsobom nám nepochopiteľným.
Súhrnne môžme povedať, že viacrozmerné bytosti si dokážu predstaviť menej rozmerné objekty, kým menejrozmerné bytosti môžu vidieť iba tieň alebo rez viacrozmerných objektov.
Parafrázované z knihy: Dále než Einstein, Michio Kaku a Jennifer Thompsonová
